Infekčné komplikácie diabetickej nohy sú častým dôvodom hospitalizácie diabetikov. Ako príčina vzniku diabetických ulcerácií majú menej podstatnú úlohu (menej než 1 % prípadov), ako rizikový faktor budúcej amputácie však úloha infekcie naberá na význame. Infekčné komplikácie sú bezprostrednou príčinou amputácií u 25 – 50 % diabetikov, môžu komplikovať rovnako neuropatický, ako aj ischemický ulkus, najčastejšou lokalizáciou sú plantárne alebo interdigitálne ulcerácie. Je nutné si uvedomiť, že infekčné komplikácie u diabetikov sa nemusia manifestovať klasickými klinickými ani laboratórnymi znakmi zápalu, často je ale prítomná hyperglykémia. Podľa hĺbky zasiahnutia sa rozlišuje povrchová a hlboká infekcia. Podľa stupňa závažnosti klinického obrazu sa rozlišujú infekcie, ktoré neohrozujú končatinu (spojené s povrchovou celulitídou v okolí rany do rozsahu 2 cm, bez systémových príznakov, môžu byť ošetrované v ambulantných podmienkach), infekcie, ktoré ohrozujú končatinu (celulitída väčšieho rozsahu ako 2 cm spojená s lymfangitídou, abscesom a osteomyelitídou, vyžadujú hospitalizáciu) a infekcie, ktoré ohrozujú život. Povrchové infekcie sú zvyčajne spôsobené jedným druhom mikróbov, hlboké infekcie sú polymikróbové. Najčastejšie baktérie, ktoré sa zistia pri infekcií na diabetických nohách, sú z dvoch tretín stafylokoky, ďalej streptokoky, Pseudomonas aeruginosa, Proteus, Klebsiela, E. coli a z anaeróbov je to Bacteroides, Clostridium a Peptostreptococcus. Závažným problémom u diabetikov je rozvoj osteomyelitídy. Približne 60 % ulcerácií, ktoré sa nevyhoja, je komplikovaných osteomyelitídou, ktorá vzniká následkom šírenia sa infekcie z povrchových vrstiev kože cez mäkké tkanivá až ku kosti. Proces môže postihnúť ktorúkoľvek kosť na nohe, najčastejšie sú však postihnuté hlavice metatarzov a články prstov. V klinickej praxi je častým problémom diferenciálno-diagnostické odlíšenie od Charcotovej osteoartropatie. Táto diferenciácia je ale potrebná pre ďalší terapeutický postup. Kým pri infekčnom postihnutí je potrebná masívna dlhodobá antibiotická liečba s prípadnou chirurgickou intervenciou až na úroveň amputácie, pri osteoartropatii prevláda konzervatívny postup s dlhodobou imobilizáciou končatiny a medikamentózna liečba.

Osteomyelitída je pravdepodobná v prípade ulcerácie a pozitivity 3 kritérií:

  1. z prítomnosti flegmóny
  2. sondáže kosti na spodine ulcerácie
  3. pozitívneho bakteriologického nálezu z hlbokých tkanív
  4. rádiologických a/alebo scintigrafických známok osteitídy
  5. histologickej diagnózy.

Za referenčnú metódu pre diagnostiku osteomyelitídy sa považuje kostná biopsia, po preliečení antibiotikami však možno získať falošne negatívny výsledok. Liečba. Používajú sa širokospektrálne antibiotiká, najlepšie podľa kultivácie a citlivosti. Profylaktickú liečbu je vhodné aplikovať pri hlbších ulceráciách aj pri negatívnej kultivácií, pretože infekcia býva často v hlbších štruktúrach a nemusí byť pri bežnom stere zachytená.