Infekčné komplikácie diabetickej nohy sú častým dôvodom hospitalizácie diabetikov. Ako príčina vzniku diabetických ulcerácií majú menej podstatnú úlohu (menej než 1 % prípadov), ako rizikový faktor budúcej amputácie však úloha infekcie naberá na význame. Infekčné komplikácie sú bezprostrednou príčinou amputácií u 25 – 50 % diabetikov, môžu komplikovať rovnako neuropatický, ako aj ischemický ulkus, najčastejšou lokalizáciou sú plantárne alebo interdigitálne ulcerácie. Je nutné si uvedomiť, že infekčné komplikácie u diabetikov sa nemusia manifestovať klasickými klinickými ani laboratórnymi znakmi zápalu, často je ale prítomná hyperglykémia. Podľa hĺbky zasiahnutia sa rozlišuje povrchová a hlboká infekcia. Podľa stupňa závažnosti klinického obrazu sa rozlišujú infekcie, ktoré neohrozujú končatinu (spojené s povrchovou celulitídou v okolí rany do rozsahu 2 cm, bez systémových príznakov, môžu byť ošetrované v ambulantných podmienkach), infekcie, ktoré ohrozujú končatinu (celulitída väčšieho rozsahu ako 2 cm spojená s lymfangitídou, abscesom a osteomyelitídou, vyžadujú hospitalizáciu) a infekcie, ktoré ohrozujú život. Povrchové infekcie sú zvyčajne spôsobené jedným druhom mikróbov, hlboké infekcie sú polymikróbové. Najčastejšie baktérie, ktoré sa zistia pri infekcií na diabetických nohách, sú z dvoch tretín stafylokoky, ďalej streptokoky, Pseudomonas aeruginosa, Proteus, Klebsiela, E. coli a z anaeróbov je to Bacteroides, Clostridium a Peptostreptococcus. Závažným problémom u diabetikov je rozvoj osteomyelitídy. Približne 60 % ulcerácií, ktoré sa nevyhoja, je komplikovaných osteomyelitídou, ktorá vzniká následkom šírenia sa infekcie z povrchových vrstiev kože cez mäkké tkanivá až ku kosti. Proces môže postihnúť ktorúkoľvek kosť na nohe, najčastejšie sú však postihnuté hlavice metatarzov a články prstov. V klinickej praxi je častým problémom diferenciálno-diagnostické odlíšenie od Charcotovej osteoartropatie. Táto diferenciácia je ale potrebná pre ďalší terapeutický postup. Kým pri infekčnom postihnutí je potrebná masívna dlhodobá antibiotická liečba s prípadnou chirurgickou intervenciou až na úroveň amputácie, pri osteoartropatii prevláda konzervatívny postup s dlhodobou imobilizáciou končatiny a medikamentózna liečba.
Osteomyelitída je pravdepodobná v prípade ulcerácie a pozitivity 3 kritérií:
- z prítomnosti flegmóny
- sondáže kosti na spodine ulcerácie
- pozitívneho bakteriologického nálezu z hlbokých tkanív
- rádiologických a/alebo scintigrafických známok osteitídy
- histologickej diagnózy.
Za referenčnú metódu pre diagnostiku osteomyelitídy sa považuje kostná biopsia, po preliečení antibiotikami však možno získať falošne negatívny výsledok. Liečba. Používajú sa širokospektrálne antibiotiká, najlepšie podľa kultivácie a citlivosti. Profylaktickú liečbu je vhodné aplikovať pri hlbších ulceráciách aj pri negatívnej kultivácií, pretože infekcia býva často v hlbších štruktúrach a nemusí byť pri bežnom stere zachytená.